China Fears Dispatches More than the U.S.

<--

Americké zastupiteľské úrady v Číne poslali päťtisíc tajných depeší, ktoré uverejňuje server WikiLeaks. Ďalších 950 z Hongkongu.

Niektoré prinášajú celkom nový pohľad na politiku Pekingu na Kórejskom polostrove, zároveň obviňujú komunistickú vládu z organizovania útokov na počítače vlád USA a ich spojencov. Citlivé údaje sa však k obyčajným Číňanom nedostanú, úrady totiž prístup k nim zablokovali.

Ohavné ohováranie

KĽDR sa správa ako rozmaznané dieťa, severokórejský režim sa do dvoch, troch rokov po smrti Kim Čong-ila zrúti i akceptovanie zjednotenia Kórejského polostrova pod správou Soulu. Takéto i ďalšie správy spôsobili nielen v diplomatických kruhoch doslova zemetrasenie.

A možno i falošné nádeje, že sa Čína rozhodla svojho komunistického spojenca hodiť cez palubu. Predsa len, severokórejskej karty, ktorú Peking už dlhé roky drží ako jedno z hlavných es v rukáve pri hre nazvanej medzinárodná politika v ázijsko-pacifickom regióne, sa ťažko len tak vzdá.

Na druhej strane je zrejmé, že čínske vedenie nie je s krokmi Kim Čong-ila veľmi spokojné, jeho harašenie zbraňami, a to i atómovými, vháňa stále viac do priateľskej náruče dávnych rivalov, teda Južnú Kóreu a Japonsko.

O ich spojenectve s USA ani nehovoriac. Utiahnuť kohútiky ekonomickej pomoci KĽDR však nechce, ide predsa o strategického, i keď nevypočítateľného partnera.

Čínska verejnosť však dáva stále hlasnejšie najavo nespokojnosť s podporovaním režimu Kim Čong-ila.

Ľudia predovšetkým na internete hovoria o vyhadzovaní peňazí oknom a samotného „drahého vodcu“ označujú za nenásytného tučniaka. Tajné depeše, ktoré vďaka WikiLeaks uzreli svetlo sveta, preto vládu v Pekingu znepokojujú.

Neraz prezrádzajú, čo si súdruhovia naozaj myslia, a to sa obyčajný človek nesmie za žiadnu cenu dozvedieť. Nemôžeme sa preto čudovať, že úrady prístup na WikiLeaks okamžite uzavreli. A noviny Global Times zároveň vyrazili do útoku, keď únik korešpondencie označili za ohavné ohováranie Číny.

Dalajláma i Ťien-an-men

Obavy Pekingu z uverejňovania depeší však nespôsobili ani tak správy o hodnotení zdravotného stavu Kim Čong-ila v čase, keď o ňom jeden z čínskych predstaviteľov hovoril, že i naďalej pije alkohol, ani spor so Spojenými štátmi o ujgurských väzňov z Guantanáma, o ktorých vydanie sa Čína márne usilovala.

Oveľa nepríjemnejšie by bolo zverejnenie textov o čínskom návrhu Kirgizsku, že za uzatvorenie americkej leteckej základne Manas v tejto stredoázijskej republike zaplatí Čína tri miliardy dolárov.

Jedna z depeší totiž citovala čínskeho veľvyslanca v Kirgizsku, že by taký špás stál každého Číňana len tri doláre, len by sa to nikto nesmel dozvedieť.

Najvýbušnejšie sú však informácie o počítačovom pirátstve. Americká ambasáda v Pekingu označila čínsky kabinet za iniciátora útokov na vyhľadávač Google i na servery vlád západných krajín. Google pritom preto nedávno pohrozil i úplným odchodom z Číny.

Z depeší vyplýva, že politbyro, teda najmocnejší orgán v Číne, už roky usmerňuje prenikanie do počítačov Spojených štátov, ich spojencov i dalajlámu. Útokov sa mali dopustiť tak vládni agenti, ako aj najatí experti a dokonca i počítačoví piráti najatí čínskymi úradmi. To všetko sú však podľa Pekingu jasné a absurdné nepravdy.

Čínska nervozita však pramení i z toho, že medzi postupne uverejňovanými depešami sa majú nachádzať i správy o zásahu čínskej armády na námestí Ťien-an-men, konkrétne z 3. a 5. júna 1989. A čaká sa aj na korešpondenciu medzi Taiwanom a Spojenými štátmi. A ako je známe, tieto tri „T“, teda Tibet, Ťien-an-men a Taiwan sú v Číne už dlhé desaťročia tabu.

About this publication