President Obama: First Half or First Quarter?

<--

Prezident Obama: V prvej polovici či v prvej štvrtine?

Barack Obama vo svojom prejave o stave únie upozornil na hroziace zaostávanie Spojených štátov. Kým napríklad vo vzdelávaní boli ešte v minulom storočí lídrom, teraz pozície strácajú.

Inovácie, vzdelávanie, infraštruktúra, konkurencieschopnosť, rušenie nadbytočných vládnych úradov, rozpočtová zodpovednosť, spolupráca súperiacich politických strán – to sú témy z tohtoročného posolstva o stave únie, s ktorými by americký prezident Barack Obama zaujal aj v iných parlamentoch, nielen v americkom Kongrese.

Profesor David Gergen z Kennedy School of Government pri Harvardovej univerzite sa v úvahe o Obamovej správe sústredil na konkurencieschopnosť Spojených štátov. V minulom storočí bola Amerika lídrom v oblasti vzdelania – dnes sú USA iba na 9. mieste v podiele mladých ľudí s univerzitným diplomom a na 27. mieste v podiele absolventov prírodovedeckých a technických disciplín. Ak sa vzdelávanie a výskum v matematike a prírodných vedách nestane prioritou, Amerika v súťaži neobstojí.

Bol som sklamaný, hovorí Gergen, keď som videl, ako komentátori na ľavici ako Paul Krugman či Robert Reich Obamovo naliehanie kritizovali ako ústup biznisu – hoci podnet na zmeny prišiel odinakadiaľ, z národných akadémií pre vedu, výskum a technické disciplíny, a to dlho predtým, ako sa stal Obama prezidentom.

Podobne ho rozčarovali tí konzervatívci, ktorí za Obamovými plánmi na zvýšenie konkurencieschopnosti videli najmä snahy udržiavať nadmerne veľkú vládu, ktorá by tieto plány mala finančne podporiť.

A nepotešili ho ani médiá, ktoré na správu o stave únie hľadeli predovšetkým politickými očami: či prezidentova popularita v prieskumoch narastie, ako na jeho reč zareagujú republikánsky oponent kongresman Paul Ryan, prípadne predstaviteľka Tea Party Michele Bachmannová.

Podľa Gergena by bolo treba myslieť predovšetkým na to, či sú USA vôbec vstave súťažiť.

Krok k voľbám v roku 2012

Gergen, ktorý ako poradca úzko spolupracoval so štyrmi americkými prezidentmi (s Nixonom, Fordom, Reaganom a Clintonom) a dnes pôsobí aj ako komentátor CNN, patrí medzi tých amerických intelektuálov, ktorí si uvedomujú, že Spojené štáty opäť raz stoja na križovatke.

Prezident Obama to povedal jasne a tvrdo: Amerika zaostáva, súčasná generácia prežíva v súťaži s Čínou, Indiou a inými niečo podobné, ako keď Sovietsky zväz pred 50 rokmi prekvapujúco vystrelil do vesmíru Sputnik a predbehol USA. Treba s tým niečo robiť.

V utorňajšom vystúpení pritom prezident pôsobil dojmom, že sa už pozviechal z novembrovej porážky v kongresových voľbách. Trochu mu pomáha črtajúce sa ekonomické oživenie, čo posilňuje presvedčenie, že najhoršiu etapu krízy sa podarilo zvládnuť. V Kongrese sa mu v decembri podarilo dosiahnuť kompromis týkajúci sa daňových úľav a v prejave naznačil ochotu pozmeniť niektoré prvky v schválenej reforme zdravotníctva.

Jeho sebavedomie podporujú aj nedávne zahraničnopolitické úspechy, od cesty do Indie cez postupný odchod z Iraku, summit NATO a znovuzapojenie Ruska až po náznak zo strany čínskeho prezidenta o tom, že Čína azda prispeje k zníženiu jadrovej hrozby vychádzajúcej zo Severnej Kórey. Do istej miery Obamovi pomohla i tragédia v Tuscone, po ktorej v Kongrese zavládla priaznivejšia emocionálna atmosféra. Viacerí rivali z oboch politických táborov sedeli počas prejavu vedľa seba.

Obama sa tiež pokúšal hľadať kompromis medzi nevyhnutnými úsporami v rozpočte a nutnosťou investovať do rozvoja. Zdá sa, že svojím prejavom zaujal a oslovil centristických voličov, ktorých už pomaly strácal. Bude však ešte musieť ukázať, že sa mu podarilo pripraviť viac pracovných príležitostí a že eventuálne zlepšenia treba pripísať práve jemu ako budúcemu kandidátovi v prezidentských voľbách v roku 2012.

Zatiaľ mu pomáha jedna okolnosť, ktorá sa asi tak skoro nezmení: vnútorne rozhádaní republikáni nevzbudzujú dojem, že by mali oveľa lepšie recepty či lepších kandidátov do nasledujúcich volieb.

Vlasť vás potrebuje

Prezident Obama, podobne ako viacerí americkí štátnici, má schopnosť v krízovej situácii prerámcovať verejnú debatu a pozmeniť ju tak, aby zvýraznil nielen bremeno úloh, ale v duchu americkej tradície aj optimistickú víziu nápravy, okolo ktorej sa obyvatelia dokážu zjednotiť. Hovoril o potrebe „americkej inovácie“, o stále živom „americkom sne“, o schopnosti Američanov znovu a znovu objavovať a pretvárať samých seba a dosahovať veľké ciele.

Hovoril o reforme vzdelávania, o investíciách, zodpovednosti rodičov, potrebe kvalitných škôl i o dôležitosti dobrých učiteľov a učiteliek. Naozaj – obrátil sa k mladým poslucháčom spomedzi 43 miliónov divákov, ktorí sledovali jeho reč – „ak chcete niečo zmeniť v živote nášho národa, staňte sa učiteľmi. Vaša vlasť vás potrebuje“.

Máme k tej Amerike bližšie než si mnohí z nás myslia.

(Autor je čestný prezident IVO, bývalý veľvyslanec v USA)