Putinova desina
Rusko-americká špionážna aféra je žánrový mix na pomedzí reality šou, bondovky a mydlovej opery. Príbeh krásnej Chapmanovej, listy písané neviditeľným atramentom, peniaze zakopané do zeme, odhalenie a napokon výmena – happyend…
Závratná rýchlosť, s akou sa na výmene agentov Moskva a Washington dohodli, môže byť súčasťou kýmsi dávno spísaného scenára. A takisto mať aj hlboké dôvody v tom, že Kremeľ chce kauzu čím skôr zahladiť a FBI si nemôže želať, aby ďalšie vyšetrovanie nasvietilo jej vlastné kontrašpionážne techniky.
Ani hlavonožec Paul by zrejme neuhádol, či spúšťačom bola snaha FBI kompromitovať resetovaciu politiku Obamu, alebo je odhalenie desiatky agentov odkazom FSB (Putinovi), aby sa miernili.
Názor, že pristihnutá desiatka je iba zlomok ruských „nelegálov” pôsobiacich v USA, je však bežný. Bývalá šéfka MI 5 Stella Rimington hovorí, že aj v Británii „predstavuje spravodajská komunita Rusov vážne nebezpečenstvo pre ekonomické a bezpečnostné záujmy”.
Cez námietku, že výkon týchto spiacich agentov hrôzu nevzbudil, sa tak či inak dostávame k Putinovi, s ktorého nástupom k moci podľa väčšiny analytikov prichádza oživenie praktík KGB zo studenovojnovej éry.
A správa českej BIS, že ruské služby „zvyšujú svoje aktivity najmä v ekonomike”, pričom „sú voči záujmom ČR až nepriateľské”, nás už vracia na Slovensko, kde by táto Putinova desina mala stáť ako výzva, aby nový šéf SIS nebol tajomník SDKÚ (s účtom v Londýne), ale človek, ktorý má v hlave základné geostrategické jasno. O to väčšmi, že pokiaľ by si niekto nevšimol, o tisíckilometrové nárazníkové pásmo sme prišli v januári a pri Užhorode hraničíme s Putinovou ríšou.
Leave a Reply
You must be logged in to post a comment.